Blog

joanna-nix-PazBOsmgaYU-unsplash-1-1200x853.jpg
No more stigma
05/júl/2019

Ľudovít Novota je mladý psychológ, ktorý pracuje v Psychiatrickej nemocnici vo Veľkom Záluží. Zároveň je aj manželom a otcom sedemmesačného dieťaťa. Ako psychoterapeut vo výcviku a študent klinickej psychológie sa zameriava na liečenie duševných chorôb. Na rozdiel od iných sa však zaoberá aj tým, ako im predchádzať. Svojimi poznatkami a skúsenosťami sa okrem pacientov rozhodol pomáhať aj širšej verejnosti. Vďaka nemu sa tak ľudia môžu naučiť lepšie chápať situácie, ktoré dennodenne prežívajú, i to, ako ich zvládať.

Prečo ste sa okrem klientov centra začali zameriavať aj na verejnosť? Ako vznikla táto myšlienka?
– Motivácií bolo viacej. Najväčšou však bolo asi to, že som sa tento rok pridal k neziskovej organizácii No More Stigma Slovensko, ktorá sa venuje osvete v oblasti duševného zdravia. Keď sme na festivale Pohoda mali informačný stánok, tzv. Stanicu duševnej pohody, stretol som sa s ľuďmi, ktorí ešte len uvažovali o tom, či majú psychické problémy. Akoby boli v počiatočných štádiách a zvažovali, či potrebujú odbornú pomoc. Bol to pre mňa veľký zážitok, lebo dovtedy som pracoval iba s pacientmi, u ktorých tieto problémy už boli rozvinuté a značne zasahovali do všetkých oblastí ich života. Uvedomil som si, že sa dá ľuďom pomáhať aj inak a jednou z možností je prevencia.

Pri pomoci sa zameriavate najmä na ľudské emócie. Akú funkciu plnili a plnia v živote ľudí?

– V podstate sa môžeme baviť o nejakých základných emóciách ako radosť, smútok, hnev, strach, odpor a prekvapenie, ktoré sú typické pre ľudí aj pre niektoré druhy zvierat. Ďalej sú vyššie ľudské emócie, napríklad vina a hanba.
Tie súvisia s tým, ako fungujeme vo vzťahoch a v spoločnosti. Každá emócia má svoju funkciu. Vyvíjali sa desaťtisíce rokov, keď ľudia ešte nefungovali vo veľkých civilizáciách, ale iba v malých spoločenstvách. Žili v prírode a ich cieľom bolo každodenné prežitie, potrebovali preto rýchle ochranné reakcie. Bolo zdravé báť sa nebezpečenstva či nahnevať sa a brániť si svoje teritórium. Bolo nutné zažívať aj radosť a prekvapenie, čo ich motivovalo k opakovaniu činností, ktoré boli prospešné pre prežitie. Odmietať potenciálne riziká a stiahnuť sa, aby sa vyhli nebezpečenstvám, a tiež zabezpečiť prežitie. Emócie nadobudli aj sociálny rozmer, ako sa spoločenstvá stávali komplexnejšími.

Odvtedy uplynulo veľa času. Zmenili sa nejako tieto emócie?
– Sú stále rovnaké. V mozgu sa dajú sledovať v špecifických oblastiach, ktoré má každý z nás. V našich životoch majú rovnakú funkciu, dnešné prostredie je však oveľa komplexnejšie a do hry vstupuje aj myslenie.

Čo je spúšťačom týchto emócií?
– Spúšťačom sú vnemy, ktoré získavame zo svojich zmyslových orgánov. Na tieto podnety reagujeme tak, aby sme prežili bez ujmy, či už fyzicky alebo psychicky. Zároveň na ne reagujeme v závislosti od toho, akú s nimi máme skúsenosť. Súvisí to hlavne so skúsenosťami a zážitkami z nášho raného detstva a výchovy, ale aj s neskorším obdobím. Zahŕňa to vlastne všetky udalosti, ktoré výrazne ovplyvnili náš život, hlavne vzhľadom na uspokojovanie potrieb. Skúsenosti môžu ovplyvniť naše správanie v súčasnosti a očakávania do budúcnosti. Môžu nám pripomínať situácie, ktoré aktuálne riešime. Preto pri nich často konáme spôsobom, ktorý v danej situácii nemusí byť veľmi adekvátny alebo efektívny.

Dá sa zvládanie takýchto emócií naučiť? Prečo niektorí nezvládajú svoje emócie?
– Súvisí to s tým, ako narábame so svojimi emóciami a ako sa nimi narábalo v minulosti, v detstve. Je viac spôsobov, ako sa s nimi naučiť pracovať. Najznámejším z nich je psychoterapia, kde je odborník, ktorý sa vyzná v téme. Vie ako funguje ľudská myseľ a ako s ľudia zaobchádzajú s emóciami. Dôležité pri terapii je aj naučiť sa identifikovať svoje emócie, spoznať ich význam a rozhodnúť sa, ako využiť ich energiu k úžitku.

Odporučili by ste na zvládanie emócií skupinovú alebo individuálnu terapiu?
– Vždy to závisí od toho, čo človek potrebuje. Často je to ale o dostupnosti. Na Slovensku je dostupnejšia skôr individuálna psychoterapia ako skupinová. Samozrejme, závisí to aj od oblasti, v ktorej človek žije.

Existuje správna emocionálna rovnováha?
– Nie je to ani tak o rovnováhe, ako o skôr o regulácii emócií. Vzhľadom na jedinca je to veľmi individuálne, či už kvôli vrodenému temperamentu, alebo skúsenostiam s emóciami. Každý vie niektoré emóciu využívať lepšie, iné menej. Dôležité je vedieť si na sebe všimnúť, že danú emóciu prežívame, rozpoznať ju a poznať aj to, s čím daná emócia súvisí. Až na základe toho môžeme konať a využiť jej potenciál tak, aby to bolo pre nás a naše fungovanie prospešné.

Niektoré emócie, ako sú smútok, hnev či strach, ľudia považujú za negatívne. Dokážu byť aj takéto emócie užitočné?
– Na to odpoviem jednoduchým príkladom. Niekto usilovne a tvrdo pracuje, no stále prežíva frustráciu, lebo sa cíti byť nedocenený. Vtedy je fajn využiť hnev. Prináša potrebnú energiu a odvahu ísť za šéfom a porozprávať sa s ním o zvýšení platu. Samozrejme, sú aj situácie, keď prejavenie hnevu môže byť veľmi nebezpečné a situáciu môže iba zhoršiť. Musíme si vybrať reakciu, no k tomu musíme poznať svoje zdroje, teda aj emócie. Každá z emócií ma svoju funkciu, rozdelenie na negatívne a pozitívne alebo príjemné a nepríjemné je naše subjektívne vnímanie, ktoré sa individuálne a medzikultúrne líši.

Je teda niekedy lepšie niektoré emócie prejaviť, alebo ich potlačiť?

– Je dôležité vedieť, čo sa s nami deje. A to či ich prejaviť, či potlačiť závisí od danej situácie a našich potrieb. Zaujímavosťou je, že čím častejšie nejakú emóciu prežívame, tým máme väčšiu pripravenosť ju prežívať. To platí pre hnev, radosť a ostatné. Často stačí si len niektorú z emócií uvedomiť, odkomunikovať alebo inak zdravo ventilovať a potom nebude ovplyvňovať naše vzťahy neželaným spôsobom.



Realizované s finančnou podporou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky – v rámci dotácie podpora duševného zdravia v Slovenskej republike pre rok 2018.

No More Stigma, n.o.

nomorestigmask@gmail.com
IČO: 51191181
DIČ: 2120884656

Copyright No More Stigma, n.o. All rights reserved.