Je možné dosiahnuť zrušenie zmluvy, ktorú človek uzatvoril v akútnej fáze duševnej choroby?

Uzatvorenie zmluvy je právny úkon. Jedným z hlavných predpokladov platnosti právneho úkonu je spôsobilosť osoby, ktorá úkon robí, na právne úkony. Plnoletý človek je spôsobilý na právne úkony za predpokladu, že má plne rozvinuté rozpoznávacie (intelektuálne) a ovládacie schopnosti, teda je schopný svoje konanie posúdiť a ovládať.

Podľa § 38 Občianskeho zákonníka je právny úkon neplatný, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony, napr. ak jeho spôsobilosť na konkrétny právny úkon (uzatvorenie zmluvy o pôžičke, kúpnej zmluvy), bola obmedzená rozhodnutím súdu. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Teda aj v prípade človeka, ktorý nemá súdom obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, možno dosiahnuť, aby súd označil takýto úkon za neplatný.

Duševná porucha môže byť trvalá aj prechodná (napr. jednorazový stav opitosti, drogového opojenia). Samotný fakt, že človek trpí duševnou poruchou (hocako závažnou) automaticky neznamená, že je nespôsobilý na určitý úkon. Posúdiť vplyv duševnej poruchy na rozpoznávaciu a ovládaciu schopnosť osoby v čase uzatvorenia zmluvy je spravidla úlohou znalca z odvetvia psychiatria.  Záver o neplatnosti úkonu môže súd urobiť iba v prípade, ak v súdnom konaní bezpečne zistí, že osoba, ktorá úkon urobila nedokázala posúdiť následky tohto úkonu (napr.  že si požičiava peniaze, ktoré bude musieť splácať) alebo tento právny úkon ovládnuť, resp. oboje.

Súdne konanie o určenie neplatnosti právneho úkonu sa začína na návrh. Návrh možno podať kedykoľvek. Návrh sa podáva na okresný súd, v ktorého obvode má bydlisko alebo sídlo žalovaný (druhá strana zmluvy, napr. banka, predávajúci). Na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR www.justice.gov.sk v odkaze Súdy a rozhodnutia je vyhľadávač súdov, v ktorom si možno nájsť súd aj s jeho adresou.

Domáhať sa vyslovenia neplatnosti zmluvy súdnou cestou nemusí viesť k zlepšeniu situácie osoby, ktorá zmluvu uzatvorila v duševnej poruche, pokiaľ na základe zmluvy prijala peniaze alebo veci, ktoré nemôže druhej strane vrátiť. Ak súd rozhodne, že zmluva je neplatná, druhá strana (napr. banka, predávajúci) bude môcť požadovať od osoby všetko, čo jej na základe neplatnej zmluvy poskytla. Ak zmluva nebola platne uzatvorená, plnenie bolo poskytnuté bez právneho dôvodu a ide o tzv. bezdôvodné obohatenie. Podať na súd návrh na určenie neplatnosti zmluvy má zmysel napr. v prípade darovacej zmluvy, ak osoba, ktorá ju uzatvorila, konala v duševnej poruche. V prípade úspechu by mala nárok na vrátenie daru. Darovacia zmluva o darovaní hnuteľných vecí nemusí byť uzatvorená písomne, domáhať sa preto možno aj vyslovenia neplatnosti darovacej zmluvy, ktorú človek uzatvoril ústne alebo iba prostým odovzdaním daru (určitého predmetu) druhej osobe.

Pokiaľ človek v akútnej fáze duševnej poruchy uzatvoril zmluvy o úvere alebo pôžičke, peniaze minul a úvery nedokáže splácať, môže byť pre neho vhodným riešením osobný bankrot, čo je hovorový výraz na označenie oddlženia osoby (dlžníka) konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára musí byť dlžník zastúpený Centrom právnej pomoci. Kontakt: www.centrumpravnejpomoci.sk, tel: 0650 105 100.

Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu – VZOR

Okresný súd, adresa

Žalobca: meno, dátum narodenia, bydlisko

Žalovaný: meno, dátum narodenia, bydlisko

Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu

I.

Dňa XX som so žalovaným ako predávajúcim uzatvorila kúpnu zmluvu, predmetom ktorej je predaj osobného motorového vozidla Alfa Romeo Julietta  za dohodnutú kúpnu cenu 80 000 EUR. Kúpnu cenu som žalovanému uhradila v deň uzatvorenia kúpnej zmluvy bezhotovostným prevodom na účet žalovaného a žalovaný mi odovzdal motorové vozidlo. Dva týždne po uzatvorení kúpnej zmluvy, dňa XX, som bola v akútnom stave hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení Nemocnice XX, kde mi bola diagnostikovaná bipolárna afektívna porucha a nasadená liečba. Vďaka liečbe sa moje ochorenie stabilizovalo a ja som si uvedomila, že kúpnu zmluvu som so žalovaným uzatvorila výlučne pod vplyvom duševnej poruchy. Ako je zrejmé z lekárskej správy psychiatra MUDr. XX, ktorého od prepustenia z nemocnice navštevujem, duševná porucha, ktorou trpím, sa môže rozvíjať celé mesiace, pričom pacient si vôbec nemusí uvedomovať, že nie je v poriadku. Nikdy som nechcela vlastniť osobné motorové vozidlo, nemám vodičský preukaz a prepravujem sa výlučne na bicykli. Sumu 80 000 EUR, ktorú som žalovanému uhradila ako kúpnu cenu, mi poskytla moja matka za účelom kúpy bytu, nakoľko nevlastním žiadnu nehnuteľnosť a moja finančná situácia mi neumožňuje jej kúpu. V súčasnosti nemám kde bývať, matka sa so mnou nezhovára, prespávam u kamarátky, nemám žiadne peniaze, moja situácia je zúfalá. Motorové vozidlo, ktoré mi žalovaný odovzdal, bolo vyrobené v roku 1999 a jeho aktuálna hodnota je cca 8 000 EUR. Žalovaného som sa pokúšala kontaktovať, no na moje maily nereagoval a nezdvíhal mi telefón.

Navrhované dôkazy (uviesť čokoľvek, čo preukazuje tvrdenia žalobcu):

• Kúpna zmluva zo dňa XX
• Prepúšťacia správa z hospitalizácie
• Lekárska správa MUDr. XX
• Výsluch účastníkov
• Výsluch svedka (napr. matky – meno, priezvisko, adresa)
• Osvedčenie o evidencii vozidla
• Ocenenie vozidla subjektom XX zo dňa XX
• Maily odoslané žalovanému

II.

Na základe vyššie uvedených skutočností som presvedčená, že kúpnu zmluvu som uzatvorila v duševnej poruche, ktorá ma robila na jej uzatvorenie neschopnou.

Preto navrhujem, aby súd vydal tento

rozsudok:

Súd určuje, že kúpna zmluva uzavretá medzi XX a XX dňa XX  je neplatná.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

V …. dňa   Podpis

Dvojmo s prílohami podľa textu

Pacient, ktorému bola diagnostikovaná duševná choroba alebo porucha správania môže byť práceneschopný. Ak bol pred stanovením diagnózy nemocensky poistený (bol zamestnaný, podnikal alebo si platil poistné dobrovoľne), bude môcť poberať nemocenské. Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, ale už bez vyplácania nemocenského.

Pokiaľ pacient pred vznikom práceneschopnosti nebol nemocensky poistený, prípadne výška nemocenského nedosahuje životné minimum, môže (on sám alebo člen jeho domácnosti) na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny požiadať o pomoc v hmotnej núdzi.

Pacient so stredne ťažkou až ťažkou duševnou chorobou alebo poruchou správania tiež môže požiadať o invalidný dôchodok. Podaniu žiadosti o invalidný dôchodok nemusí predchádzať ročná práceneschopnosť. Podmienkou je, aby pokles schopnosti pracovať spôsobený ochorením a jeho liečbou trval, alebo podľa poznatkov medicíny mal trvať aspoň jeden rok.

Pacient tiež môže na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny požiadať o vyhotovenie preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a parkovacieho preukazu. Ak sa v dôsledku duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania nemôže prepravovať vozidlom verejnej hromadnej dopravy, môže mať nárok na príspevky súvisiace s prepravou, ako sú príspevok na prepravu, príspevok na benzín (na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou osobného motorového vozidla) a  príspevok na kúpu vozidla. Ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím môže mať nárok aj na ďalšie peňažné príspevky.

Ak potrebuje pomoc iného človeka pri každodenných aktivitách, môže poberať príspevok na osobnú asistenciu alebo osoba, ktorá sa o neho stará, poberá opatrovateľský príspevok.  Pokiaľ sa o pacienta nemá doma kto starať, môže požiadať o niektorú zo sociálnych služieb akými sú opatrovanie v domácnosti alebo umiestnenie do zariadenia sociálnych služieb.

Na prekonávanie následkov ochorenia slúžia zdravotnícke pomôcky hradené zdravotnou poisťovňou a pomôcky pre ťažko zdravotne postihnutých, na ktoré prispievajú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.  Pacient  môže využiť aj kúpeľnú liečbu.

INVALIDNÝ DÔCHODOK

Človek má nárok na invalidný dôchodok, ak je invalidný, bol dostatočne dlho dôchodkovo poistený, nedosiahol dôchodkový vek a nepoberá predčasný starobný dôchodok.

Kedy je človek invalidný

Osoba je invalidná, ak má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý je zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov medicíny trvať dlhšie ako jeden rok. Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri jednotlivých ochoreniach a ich štádiách je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.), duševné choroby a poruchy správania sú zaradené v Kapitole V.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri duševných chorobách a poruchách správania:

Organické duševné poruchy, poruchy intelektu, emotivity, afektivity (organický psychosyndróm, perinatálne poškodenie, Alzheimerova choroba, Pickova demencia pri Creutzfeldtovej – Jakobovej chorobe, Huntingtonovej chorobe a pod.) a)     Stredne ťažké formy b)     Ťažké poruchy (ťažká demencia)	30 – 45 % 50 – 80 %
Schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi a)     Stredne ťažké formy b)     Ťažké formy (floridný proces, ťažké posprocesuálne formy)	35 – 45 % 50 – 80 %
Poruchy nálad (manické, depresívne, periodické) a)     Stredne ťažké formy b)     Ťažké formy	35 – 45 % 50 – 80 %
Neurotické, stresové a somatomorfné poruchy a)     Stredne ťažké formy b)     Ťažké formy (napr. ťažké obsedantné neurózy)	15 – 20 % 60 – 70 %
Poruchy osobnosti a poruchy správania a)     Stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu b)     Ťažké narušenie osobnosti so závažným obmedzením výkonnosti organizmu, dezintegrácia	20 – 30 % 50 – 80 %
Mentálna retardácia a)     Ľahká mentálna retardácia (horné, stredné a dolné pásmo, IQ v pásme 50 – 69, s prihliadnutím na sociálnu prispôsobivosť) b)     Stredná mentálna retardácia (IQ v pásme 35 – 49) c)     Ťažká mentálna retardácia (IQ v pásme 20 – 34) d)     Hlboká mentálna retardácia (IQ pod 20)	40 – 60 % 80 % 90 % 100 %
Duševné poruchy a poruchy správania spôsobené užívaním psychoaktívnych látok (alkoholizmus, toxikománia) a)     Stredne ťažká forma (do dvoch rokov od vzniku) b)     Ťažká forma	20 – 35 % 50 – 60 %
Syndrómy porúch správania spojené s fyziologickými poruchami a somatickými faktormi (mentálna anorexia, sexuálne poruchy, ktoré nie sú spôsobené organickou poruchou alebo chorobou) – ťažké poruchy, poruchy ohrozujúce život, nezvládnuteľné primitívne pudové správanie, stavy v ústavnom liečení alebo stavy s ťažkou poruchou výživy a podstatným znížením výkonnosti organizmu (adynamia, anémia, hypoproteinémia)	70 – 80 %

Pri stanovení konkrétneho percenta sa prihliada na vývoj osobnosti v afektívnej a emocionálnej oblasti, na schopnosť adaptácie, vplyv prostredia a možnosti pracovného a sociálneho zaradenia. Pre posudzovanie invalidity sú kľúčové lekárske správy od lekárov, ktorých pacient navštevuje (psychiater, klinický psychológ, neurológ a ďalší). V lekárskych správach a ďalšej zdravotnej dokumentácii (napr. v prepúšťacích správach z hospitalizácie) by mali byť podrobne popísané všetky komplikácie, ktoré ochorenie pacientovi spôsobuje, aj vplyv ochorenia na celkovú výkonnosť organizmu (únava, slabosť, malátnosť, poruchy sústredenia a pod. ).

V prípade, že osoba trpí ešte ďalšími ochoreniami, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno navýšiť o najviac 10 % za všetky tieto ďalšie ochorenia spolu. Aj tieto ochorenia je nutné mať zadokumentované lekárskymi správami.

Obdobie dôchodkového poistenia

Obdobie dôchodkového poistenia je čas, za ktorý bolo z príjmu osoby odvádzané poistné na dôchodkové poistenie, teda táto osoba bola zamestnaná, podnikala, bola inak zárobkovo činná alebo si platila dôchodkové poistenie dobrovoľne.

Koľko rokov dôchodkového poistenia je potrebných, závisí od veku žiadateľa o invalidný dôchodok. Je to:

• menej ako jeden rok, ak ide o osobu do 20 rokov,
• najmenej jeden rok, ak ide o osobu vo veku nad 20 rokov do 24 rokov,
• najmenej dva roky, ak ide o osobu vo veku nad 24 rokov do 28 rokov veku,
• najmenej päť rokov, ak ide o osobu vo veku nad 28 rokov do 34 rokov veku,
• najmenej osem rokov, ak ide o osobu vo veku nad 34 rokov do 40 rokov veku,
• najmenej desať rokov, ak ide o osobu vo veku nad 40 rokov do 45 rokov veku,
• najmenej 15 rokov, ak ide o osobu vo veku nad 45 rokov veku.

 

Získať určitý počet rokov dôchodkového poistenia nie je potrebné v prípade, ak invalidita vznikne v mladosti, t.j. v období do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo v období kedy je človek nezaopatreným dieťaťom. Invalidný dôchodok je však možné priznať až od dovŕšenia 18 rokov veku.

Rok dôchodkového poistenia je 365 dní. Znamená to, že ak bol žiadateľ napríklad v jednom kalendárnom roku poistený 20 dní a v druhom 345, tak tieto dva roky predstavujú jeden rok trvania dôchodkového poistenia.

Poistné na dôchodkové poistenie si je možné doplatiť aj spätne, avšak iba za obdobie, v ktorom mal dotyčný prerušené povinné dôchodkové poistenie, bol zaradený do evidencie nezamestnaných alebo sa po dovŕšení 16 rokov veku sústavne pripravoval na povolanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole. Poistenie je možné si spätne doplatiť za obdobie od 1. 1. 2004, pri doplatení z dôvodu prerušenia povinného poistenia až za obdobie od 1. 1. 2005. Pri spätnom doplatení si fyzická osoba sama určuje vymeriavací základ (konkrétnu sumu), z ktorého si doplatí poistné na dôchodkové poistenie.

Výška invalidného dôchodku

Výška invalidného dôchodku sa vypočíta podľa vzorca:

POMB x ODP x ADH – ak miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 % (plný invalidný dôchodok).

POMB je priemerný osobný mzdový bod, teda priemer osobných mzdových bodov za obdobie, keď bol žiadateľ dôchodkovo poistený. Osobný mzdový bod za určitý rok vypočítame tak, že hrubý príjem (vymeriavací základ) v tomto roku vydelíme priemernou ročnou mzdou v národnom hospodárstve. Ak bol príjem žiadateľa v určitom roku na úrovni priemernej mzdy, osobný mzdový bod v danom roku bude 1, ak žiadateľ zarábal polovicu priemernej mzdy, osobný mzdový bod bude 0,5. Osobné mzdové body v jednotlivých rokoch je možné jednoducho zistiť pomocou kalkulačky na informatívny výpočet dôchodku zverejnenej na webovej stránke Sociálnej poisťovne.

ODP je súčet období dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.

ADH je aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku. Aktuálna dôchodková hodnota je každý rok iná, v roku 2019 je 12,6657 €.

Ak schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť poklesla o viac ako 40 %, ale menej než o 70 % (ide o čiastočný invalidný dôchodok), suma invalidného dôchodku sa určí ako:

(POMB x ODP x ADH) x percentuálna miera poklesu.

Výška invalidného dôchodku sa môže zmeniť. Sociálna poisťovňa môže poberateľa invalidného dôchodku predvolať na kontrolnú lekársku prehliadku. Ak sa zdravotný stav poberateľa invalidného dôchodku zhorší, kedykoľvek môže sám požiadať Sociálnu poisťovňu o opätovné posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Vzor žiadosti o prehodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 

Sociálna poisťovňa Ústredie

Ul. 29. augusta č. 8

813 63 Bratislava

Meno a priezvisko, nar. XX, trvale bytom XX

Vec: Žiadosť o prehodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely invalidity

Rozhodnutím č. XX zo dňa XX mi  bol Sociálnou poisťovňou priznaný invalidný dôchodok vo výške XX. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená ako XX. Určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa opieralo o zaradenie ochorenia pod písm. X, položky X, oddielu X, kapitoly V. prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Od nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia došlo k závažnému zhoršeniu môjho zdravotného stavu. Tu konkrétne popísať, ako presne sa zdravotný stav zhoršil od posúdenia zdravotného stavu Sociálnou poisťovňou, napr. ochorenie progredovalo do závažnejšieho štádia, vzdoruje liečbe alebo bolo žiadateľovi diagnostikované ďalšie ochorenie – uviesť aké, v akom štádiu, aké ťažkosti spôsobuje. Tieto skutočnosti preukazujem priloženými lekárskymi správami MUDr. XX zo dňa XX.

Na základe uvedeného si Vás dovoľujem požiadať o opätovné posúdenie môjho zdravotného stavu a zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

V X, dátum, podpis

Ako si vybaviť invalidný dôchodok                                                                                      

Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Formulár žiadosti je veľmi komplikovaný, so žiadateľom ho spíše zamestnanec Sociálnej poisťovne. Pri podaní žiadosti by mal mať žiadateľ všetky doklady, ktoré preukazujú, že bol dôchodkovo poistený potrebný počet rokov a že je invalidný (najmä doklady o vzdelaní, rodné listy detí, potvrdenia o zamestnaní, tlačivo „Prehliadka zisťovacia – kontrolná“ vyplnené a potvrdené všeobecným lekárom.

V deň spísania celej žiadosti spravidla prebehne aj posúdenie invalidity posudkovým lekárom, ktorý pôsobí v pobočke Sociálnej poisťovne. O priebehu posúdenia zdravotného stavu sa spisuje zápisnica, ktorá sa priloží k žiadosti o invalidný dôchodok a je súčasťou spisu. Od podania žiadosti má žiadateľ právo kedykoľvek nazrieť do svojho spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie.

Pokiaľ má žiadateľ obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, pri podávaní žiadosti a ďalších potrebných úkonoch ho zastupuje súdom ustanovený opatrovník. Ak nemá obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, no zo zdravotných dôvodov nie je schopný sám podať žiadosť o invalidný dôchodok, môže ju zaňho podať iná osoba na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave žiadateľa.

Pobočka spísanú žiadosť spolu s dokladmi postúpi ústrediu Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná o žiadosti rozhodnúť do 60 dní od jej podania, v obzvlášť zložitých prípadoch do 120 dní. Rozhodnutie o nároku na dôchodok a o jeho sume musí byť žiadateľovi doručené.

Invalidný dôchodok sa žiadateľovi vyplatí spätne za obdobie odo dňa vzniku invalidity. Ak však invalidita vznikla skôr, ako tri roky pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok, ten sa mu doplatí iba za obdobie týchto troch rokov.

Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne

Ak sa žiadateľ domnieva, že rozhodnutie o invalidnom dôchodku nie je správne, napríklad jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá alebo nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, má právo do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia podať proti nemu odvolanie. Odvolanie sa podáva v Sociálnej poisťovni.

Pri spisovaní odvolania je vhodné držať sa faktov súvisiacich so zdravotným stavom, preukázaných lekárskymi správami. Sociálna situácia žiadateľa nie je pre posúdenie invalidity podstatná.

Vzor odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne

Meno, priezvisko, dátum narodenia, trvalé bydlisko žiadateľa

Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne  č. XX

Rozhodnutím č. XX zo dňa XX  bola Sociálnou poisťovňou zamietnutá moja žiadosť o  invalidný dôchodok s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne XX zo dňa XX nie som invalidný, keďže moje ochorenie nespôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v miere aspoň 41 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Nakoľko nesúhlasím s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovenou Sociálnou poisťovňou, podávam podľa § 214 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o sociálnom poistení“) proti predmetnému rozhodnutiu odvolanie, ktoré odôvodňujem nasledovným.

I.

Tu je potrebné uviesť, aké ochorenie bolo kedy žiadateľovi diagnostikované, a aké je závažné. Pokiaľ žiadateľ trpí aj ďalšími ochoreniami, ktoré neboli Sociálnou poisťovňou zohľadnené v posudku (teda nebola kvôli nim navýšená miera poklesu o max. 10 %), tiež ich uvedie.

Ďalej je potrebné sa vysporiadať s tým, ako posudkový lekár ochorenie zaradil podľa tabuľky v Prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení. Mohol ho napr. zaradiť pod bod a) a žiadateľ sa domnieva, že kvôli jeho závažnosti malo byť zaradené pod b) a pod. Dôležité je vždy argumentovať tým, čo je uvedené v lekárskych správach ošetrujúcich lekárov, ktoré je nutné priložiť k odvolaniu.

II.

Na základe vyššie uvedených skutočností žiadam, aby Sociálna poisťovňa  zrušila  rozhodnutie č. XX a nahradila ho rozhodnutím, ktorým mi prizná invalidný dôchodok (alebo v ktorom stanoví mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na XX %).

V XX, dátum, podpis

ŤAŽKÉ ZDRAVOTNÉ POSTIHNUTIE 

Ťažké zdravotné postihnutie je poškodenie zdravia, ktoré spôsobuje funkčnú poruchu v miere aspoň 50 %.  Miera funkčnej poruchy sa určuje podľa druhu ochorenia. Jednotlivé ochorenia sú „ohodnotené“ určitou mierou funkčnej poruchy v percentách. Ak má človek viac ochorení, rozhodujúce je ochorenie s najvyššou mierou poruchy. K nemu je možné pripočítať maximálne 10 % za všetky ostatné ochorenia, ale iba za predpokladu, že ovplyvňujú ochorenie s najvyššou funkčnou poruchou.

Miera funkčnej poruchy pri duševných poruchách a poruchách správania (v %):

Poruchy psychického vývoja detí (poruchy hyperkinetické, poruchy správania atď.), pervazívne vývinové poruchy (autizmus) a) mierna porucha b) stredná porucha c) ťažká porucha d) komplexná porucha	10 – 20 30 – 40 50 – 80 90 – 100
Poruchy osobnosti, správania, intelektu, komunikácie a) mierne narušenie sociálnej prispôsobivosti b) stredné narušenie sociálnej prispôsobivosti c) ťažké narušenie sociálnej prispôsobivosti d) komplexná porucha	20 40 – 50 50 – 60 90 – 100
Mentálna retardácia a) ľahká mentálna retardácia 1) horné pásmo IQ 64 – 69 2) stredné pásmo IQ 57 – 63 3) dolné pásmo IQ 50 – 56 b) stredná mentálna retardácia (IQ 35 – 49) c) ťažká mentálna retardácia (IQ 20 – 34) d) hlboká mentálna retardácia (IQ pod 20)	20 – 30 30 – 40 50 60 – 70 80 – 90 100
Afektívne poruchy nálady (manické, depresívne, periodické) a) mierna porucha b) stredná porucha c) ťažká porucha d) úplná porucha	10 30 – 50 60 90 – 100
Neurotické stresové a somatoformné poruchy a) mierna porucha b) stredne ťažká porucha c) ťažká porucha d) komplexná porucha	20 30 – 40 50 – 80 90 – 100
Schizotypové poruchy, poruchy s bludmi a halucináciami a) ľahká porucha b) stredná porucha c) ťažká porucha d) komplexná porucha	10 – 20 30 – 40 50 – 80 90 – 100
Duševné poruchy a poruchy správania spôsobené psychoaktívnymi látkami a) ľahká porucha b) stredne ťažká porucha c) ťažká porucha d) úplná porucha so somatickými dôsledkami	10 – 20 30 – 40 50 – 80 90 – 100
Geneticky podmienené mentálne retardácie s multiorgánovým postihnutím podľa klinického stavu (napr. M. Down)	50 – 100

Miera funkčnej poruchy pri jednotlivých ochoreniach je uvedená v Prílohe č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (zákon č. 447/2008 Z.z.), duševné poruchy a poruchy správania sú uvedené v Kapitole IV.

Konkrétna miera funkčnej poruchy sa určí podľa rozsahu zdravotného postihnutia, výskytu atakov, psychiatrického nálezu a psychologického nálezu, podľa narušenia sociálneho života, narušenia orientácie, intelektu, pamäti, myslenia, správania, emotivity.

Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím

O vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím môže požiadať každý, koho ochorenie spôsobuje funkčnú poruchu v rozsahu aspoň 50 %.

O vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (odlišuje sa oranžovým pruhom) môže požiadať osoba s ŤZP, ak je odkázaná na pomoc inej osoby pri pohybe, orientácii a komunikácii s okolím. Sprievodca sa pri sprevádzaní ťažko zdravotne postihnutého prepravuje zadarmo.

Osoba s ŤZP, ktorá je držiteľom preukazu, si ním uplatňuje nárok na rôzne výhody a zľavy, napríklad zľavy pri cestovaní, úľavy z miestnych daní a poplatkov, oslobodenie od koncesionárskych poplatkov a nižšie odvody na zdravotné poistenie.

Pri platení doplatkov za lieky sa na držiteľa preukazu osoby s ŤZP (aj na invalidného dôchodcu) vzťahuje limit spoluúčasti vo výške 12 € za štvrťrok. Po prekročení limitu spoluúčasti mu zdravotná poisťovňa vráti doplatky za lieky, ktoré ho prevyšujú, a to vo výške sumy za najlacnejší liek spomedzi liekov určených na dané ochorenie (najlacnejší náhradný liek), teda nie vo výške celého doplatku za lieky. Údaj je uvedený na pokladničnom doklade v zátvorke s hviezdičkou (*) pod názvom lieku. Zdravotná poisťovňa do 90 dní od skončenia kalendárneho štvrťroka automaticky (bez osobitnej žiadosti) zašle príslušnú sumu pacientovi priamo na účet, alebo poštovou poukážkou na adresu.

Parkovací preukaz

Nárok na vyhotovenie parkovacieho preukazu má osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo trpí ochorením uvedeným v prílohe č. 18 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Medzi tieto ochorenia patria aj duševné poruchy  s ťažkou poruchou sociálnych interakcií, s často sa opakujúcimi závažnými poruchami správania, orientácie, pri stredne ťažkých alebo ťažkých psychiatrických postihnutiach, stredne ťažkých alebo ťažkých mentálnych postihnutiach vrátane pervazívnych vývinových porúch stredne ťažkého alebo ťažkého stupňa.

Vodič vozidla s parkovacím preukazom môže stáť na mieste vyhradenom pre vozidlá prepravujúce osoby s ŤZP, nemusí po nevyhnutne potrebný čas dodržiavať zákaz státia a môže vchádzať aj tam, kde je vjazd povolený len vymedzenému okruhu vozidiel. Na vozidlo prepravujúce držiteľa parkovacieho preukazu nesmie polícia použiť technický prostriedok na zabránenie odjazdu motorového vozidla, tzv. papuču.

Vozidlo držiteľa parkovacieho preukazu nemusí byť označené diaľničnou známkou. Aby držiteľ parkovacieho preukazu mohol túto výhodu využívať, je potrebné vyplniť žiadosť o oslobodenie od platenia úhrady a poslať ju spolu s kópiou technického preukazu vozidla a kópiou parkovacieho preukazu na adresu: Národná diaľničná spoločnosť, a. s., Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava. Tlačivo žiadosti je dostupné na stránke www.eznamka.sk.

Peňažné príspevky pre ťažko zdravotne postihnutých

Peňažné príspevky (na rozdiel od preukazu) nemôže poberať úplne každá osoba s ŤZP, ale iba tá, ktorej príjem neprekročí hranicu určenú zákonom. Postupuje sa tak, že sa sčíta priemerný mesačný príjem ťažko zdravotne postihnutej osoby (čistý príjem, invalidný dôchodok, starobný dôchodok, príspevok na opatrovanie) za predchádzajúci rok s príjmom jej manžela/manželky a nezaopatreného dieťaťa, ktoré s ňou žije v domácnosti, a táto suma sa vydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa sčítavali. Výsledok sa považuje za príjem osoby s ŤZP.

Príjem osoby s ŤZP sa porovná so životným minimom pre dospelého, čo je v súčasnosti  205,07 €. Výška životného minima sa môže zmeniť každý rok k 1. júlu. Peňažné príspevky nie je možné priznať ťažko zdravotne postihnutej osobe, ktorej príjem presahuje päťnásobok životného minima, t. j. 1025,35 €. Príspevky na kompenzáciu zvýšených výdavkov na pohonné hmoty, diétne stravovanie, hygienu a opotrebovanie šatstva, obuvi a zariadenia sa nepriznajú, ak príjem presahuje trojnásobok životného minima, t. j. 615,21 €.

Príklad: Pani Jana je ťažko zdravotne postihnutá. Jej jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 350 €. Manžel pani Jany je zamestnaný, jeho priemerná mesačná mzda za minulý rok bola 670 € v čistom. Deti pani Jany sú dospelé a samostatné. Príjem pani Jany a jej manžela predstavuje spolu 1 020 € mesačne. Túto sumu vydelíme dvomi, keďže spoločne posudzujeme dve osoby – pani Janu a jej manžela. Výsledok je 510 €. Za príjem pani Jany sa považuje suma 510 €. Príjem 510 € vydelený sumou 205,07 € (suma životného minima) je 2,49. Príjem pani Jany nepresahuje trojnásobok životného minima a príspevok jej môže byť priznaný.

Príspevky sa tiež neposkytnú osobe, ktorej majetok má hodnotu vyššiu ako 39 833 €, do tejto sumy sa nezapočítava hodnota bytu alebo domu, v ktorej človek s ŤZP býva.

Príspevky môžu byť opakované (poskytujú sa každý mesiac, napr. opatrovateľský príspevok) alebo jednorazové, ako príspevok na kúpu a úpravu vozidla, na kúpu a úpravu pomôcky a na úpravu bytu, domu alebo garáže na bezbariérové.

Opatrovateľský príspevok

Opatrovateľský príspevok môže poberať človek, ktorý sa stará o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie.

Odkázanosť na opatrovanie sa posudzuje tak, že sa zhodnotí, či osoba s ťažkým zdravotným postihnutím dokáže sama zvládnuť činnosti z oblasti stravovania a pitného režimu, vyprázdňovania močového mechúra a hrubého čreva, osobnej hygieny, celkového kúpeľa, obliekania, zmeny polohy, sedenia a státia, pohybu po schodoch, pohybu po rovine, orientácie v prostredí, dodržiavania liečebného režimu a či je potrebné na ňu pri týchto činnostiach dohliadať. Napríklad pri obliekaní  sa posudzuje či si človek zvládne vybrať oblečenie zodpovedajúce situácii, prostrediu a počasiu, či rozpozná jednotlivé časti oblečenia, či si odev dokáže samostatne obliecť a vyzliecť, či sa vie obuť a vyzuť, nasadiť si spevňovacie pomôcky, oblečenie farebne zladiť a rozpoznať jeho čistotu.  Za jednotlivé oblasti sa prideľujú body, a to buď 10, čo znamená, že zdravotne postihnutý pomoc nepotrebuje, 5, ak pomoc potrebuje pri niektorých úkonoch, alebo  0, keď pomoc potrebuje pri všetkých svojich úkonoch.

Podľa celkového počtu bodov za všetky oblasti spolu, teda za stravovanie, hygienu, pohyb, obliekanie atď. je osoba  zaradená do jedného zo šiestich stupňov odkázanosti. Opatrovateľský príspevok možno priznať pri odkázanosti piateho a šiesteho stupňa. Na zaradenie do V. stupňa odkázanosti a teda na priznanie opatrovateľského príspevku nesmie byť celkový počet bodov vyšší ako 44. Podrobný postup pri posudzovaní odkázanosti a zoznam konkrétnych úkonov, ktoré sa hodnotia v rámci jednotlivých oblastí, možno nájsť napr. na  webovej stránke www.sopo.sk, v odkaze opatrovateľský príspevok.

Pri podávaní žiadosti o opatrovateľský príspevok treba dbať na to, aby v lekárskych správach boli uvedené konkrétne medicínske dôvody, pre ktoré človek so zdravotným postihnutím nedokáže vykonávať jednotlivé činnosti bez pomoci inej osoby. Na priznanie príspevku nestačí, že na osobu so zdravotným postihnutím je nutné neustále dohliadať. Musí byť pre svoj zdravotný stav neschopná starať sa o seba sama, teda sa sama najesť, ísť na toaletu, postarať sa o svoju hygienu, chodiť, orientovať sa v prostredí.

Opatrovateľom môže byť iba rodinný príslušník ťažko zdravotne postihnutého, t. j. manžel, manželka, rodič, dieťa, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec, nevesta (aj ovdovená žena po synovi svokry alebo svokra), zať (aj ovdovený muž po dcére svokry alebo svokra), svokor, svokra, švagor, švagriná, neter, synovec alebo osoba, ktorá s opatrovaným býva – má rovnakú adresu trvalého alebo prechodného pobytu. Opatrovateľ musí byť plnoletý, plne spôsobilý na právne úkony a fyzicky a psychicky spôsobilý vykonávať opatrovanie. Dôležitou podmienkou je, aby osoba s ŤZP súhlasila s tým, že ju bude opatrovať.

Opatrovateľ môže popri opatrovaní externe študovať alebo byť zamestnaný, jeho mesačný príjem však nesmie byť vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima.

Výška opatrovateľského príspevku pri opatrovaní jednej osoby je 369,36 € mesačne. Výška príspevku sa znižuje o sumu, o ktorú príjem opatrovaného presahuje dvojnásobok životného minima. Dvojnásobok ŽM je 410 € a 14 centov. Napríklad ak má opatrovaný dôchodok vo výške 420 €, tak sa opatrovateľský príspevok zníži o 9 € 86 centov.

Poberateľ príspevku na opatrovanie je tzv. poistencom štátu, a teda štát za neho platí poistné na dôchodkové poistenie a zdravotné poistenie, a to po celú dobu opatrovania.

Príspevok na osobnú asistenciu

Príspevok na osobnú asistenciu poberá osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá potom vypláca osobného asistenta. Výška príspevku závisí od počtu hodín, potrebných na vykonanie činností, ktoré užívateľ asistencie nedokáže vykonať sám, napr.  vstávanie, líhanie, polohovanie, osobná hygiena, obliekanie, vyzliekanie, príprava a podávanie jedla, podávanie liekov, nakupovanie, pomoc pri domácich prácach. Zoznam činností na určenie rozsahu potreby osobnej asistencie je uvedený v prílohe č. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.  Aj pacient s duševnou poruchou môže poberať príspevok na osobnú asistenciu, pokiaľ potrebuje pomoc inej osoby s týmito činnosťami.

Počet hodín osobnej asistencie sa určuje na obdobie kalendárneho roka a je najviac 7 300 hodín ročne, t.j. 20 hodín denne. Sadzba na jednu hodinu osobnej asistencie je 3,82 €. Príspevok sa vypláca mesačne na základe predloženého výkazu o odpracovaných hodinách osobnej asistencie za predchádzajúci kalendárny mesiac. Príspevok na osobnú asistenciu možno priznať do dovŕšenia 65. roku veku, po  dovŕšení 65. roku veku možno tento príspevok poskytovať, len ak bol užívateľovi asistencie priznaný už skôr.

Osobný asistent musí byť plnoletý a spôsobilý na právne úkony, nepotrebuje žiadne osobitné vzdelanie ani prax. Rodinní príslušníci môžu poskytovať osobnú asistenciu maximálne štyri hodiny denne a len pri určitých činnostiach. Osobného asistenta možno nájsť s pomocou agentúry osobnej asistencie, ktorá tiež môže prevziať administratívnu záťaž spojenú s poskytovaním príspevku. Pomoc so zabezpečovaním osobnej asistencie majú tiež poskytovať obce ako jednu zo sociálnych služieb.

Príspevky súvisiace s prepravou

Človek odkázaný na individuálnu prepravu môže požiadať o príspevok na kúpu motorového vozidla, príspevok na úpravu motorového vozidla, príspevok na prepravu a príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou motorového vozidla. Za odkázanú na individuálnu prepravu môže byť uznaná iba osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá nie je schopná využívať hromadnú dopravu z dôvodu ťažkej poruchy mobility, duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania, a ťažkej poruchy zvieračov.

Príspevok na kúpu auta možno priznať iba osobe mladšej ako 65 rokov, ktorá bude využívať vozidlo najmenej dvakrát v týždni na prepravu do zamestnania, školského zariadenia, domova sociálnych služieb, špecializovaného zariadenia alebo denného stacionára. Maximálna výška príspevku je 6 638,79 € (vozidlo s manuálnou prevodovkou) a 8 298, 48 € (automatická prevodovka).

Príspevok na prepravu možno poskytnúť vtedy, ak osoba s ŤZP nie je vlastníkom ani držiteľom osobného motorového vozidla a preprava je uskutočňovaná iným subjektom, ktorý má na to oprávnenie, napríklad taxislužbou. Výdavky na prepravu je úradu potrebné vydokladovať, keďže príspevok sa vypláca na základe potvrdení o jednotlivých výdavkoch na prepravu.

Pri príspevku na pohonné hmoty (na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou motorového vozidla) osoba s ŤZP môže a nemusí byť vlastníkom vozidla. Vlastník vozidla však nesmie mať oprávnenie na vykonávanie prepravy (nemôže ísť napr. o vozidlo taxislužby). Vlastníkom vozidla môže byť napríklad rodinný príslušník žiadateľa. Príspevok sa poskytuje každý mesiac v rovnakej výške, nákup pohonných hmôt sa nedokladuje.

V žiadosti o príspevky súvisiace s prepravou je potrebné uviesť, že osoba s ťažkým zdravotným postihnutím bude vozidlo využívať na pracovné, vzdelávacie, rodinné alebo občianske aktivity, pri príspevku na kúpu vozidla je podmienkou jeho využívanie na prepravu do zamestnania, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnych služieb. V žiadosti nie je vhodné argumentovať potrebou prepravy do zdravotníckeho zariadenia, nakoľko tú zabezpečuje dopravná zdravotná služba hradená z verejného zdravotného poistenia.

Ďalšie príspevky

Ak je osoba s ŤZP podľa posudku odkázaná na pomôcku, môže jej byť poskytnutý príspevok na kúpu pomôcky, príspevok na výcvik používania pomôcky a príspevok na úpravu pomôcky. Pomôckou je vec alebo zariadenie, ktoré umožňuje ťažko zdravotne postihnutému vykonávať činnosti spojené so starostlivosťou o seba alebo o svoju domácnosť, ktoré by inak nemohol vykonávať, alebo by mu išli len veľmi ťažko. Pomôckou je napríklad aj vybavenie domácnosti (práčka, umývačka riadu, mixér), predmety na uľahčenie úkonov sebaobsluhy (držiak kľúčov, otvárač dverí) a hygieny (prenosná vaňa, suché WC). Pomôcka je aj špeciálny softvér, ktorý umožňuje osobe so zdravotným postihnutím používať počítač a iné technické zariadenia. Za pomôcku sa považuje aj pes so špeciálnym výcvikom.

Človeku s ŤZP odkázanému na zdvíhacie zariadenie môže byť poskytnutý peňažný príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia.

Príspevok na úpravu bytu, príspevok na úpravu rodinného domu a príspevok na úpravu garáže slúži na to, aby sa byt, dom alebo garáž stali bezbariérovými. Žiadateľ musí mať v byte alebo dome trvalý pobyt a ak ide o garáž, musí byť jej vlastníkom. Z príspevku sa môže zabezpečiť úprava existujúceho zariadenia bytu, domu, garáže, nie však vybudovanie nového objektu alebo zariadenia. Z príspevku je napríklad možné prestavať kúpeľňu na bezbariérovú (napr. rozšírením dverí), ale nie vybudovať novú kúpeľňu. Príspevok sa neposkytne, ak osoba s ŤZP dokáže prekonať bariéry v týchto priestoroch s pomocou zdravotníckych pomôcok. S realizáciou úprav je možné začať až na základe právoplatného rozhodnutia úradu o priznaní peňažného príspevku.

Okrem výdavkov na pohonné hmoty možno kompenzovať aj zvýšené výdavky na diétne stravovanie, výdavky súvisiace s hygienou, opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, no iba v prípade, ak ťažko zdravotne postihnutý trpí chorobou uvedenou v zoznamoch, ktoré sú prílohou k zákonu o kompenzácii ťažkého zdravotného postihnutia.

Vybavovanie preukazu a príspevkov

Žiadosť o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, žiadosť o vyhotovenie parkovacieho preukazu a žiadosť o peňažný príspevok na kompenzáciu sa podáva na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta bydliska. Žiadosť je možné podať osobne alebo poslať poštou. K žiadosti sa priloží vyplnené tlačivo lekársky nález. Lekársky nález vypĺňa ošetrujúci lekár, pri podaní žiadosti nesmie byť starší ako šesť mesiacov. Za jeho vystavenie sa neplatí žiaden poplatok.

Konanie o žiadosti vo veciach ťažkého zdravotného postihnutia na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny má dve vzájomne prepojené časti – posudkovú časť a rozhodovaciu časť. Posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár pôsobiaci na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý bez prítomnosti žiadateľa preskúma lekárske nálezy doložené k žiadosti. Ak lekár dospeje k záveru, že žiadateľ je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, sociálny pracovník úradu potom za prítomnosti žiadateľa posúdi jeho celkovú sociálnu situáciu. Na základe takéhoto posudku vydá úrad rozhodnutie. Celé konanie na úrade by nemalo trvať dlhšie ako 90 dní.

Žiadosti nie je nutné podať na úrade osobne. Posudkový lekár posudzuje zdravotný stav bez prítomnosti žiadateľa, na základe priloženej zdravotnej dokumentácie (pokiaľ žiadateľ písomne nepožiada o posúdenie zdravotného stavu v jeho prítomnosti).

Odvolanie proti rozhodnutiu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Proti každému rozhodnutiu úradu je možné podať odvolanie do 15 dní, odkedy bolo žiadateľovi rozhodnutie doručené. Odvolanie sa podáva na úrade, ktorý rozhodnutie vydal. O odvolaní rozhodne ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Rozhodnutie o odvolaní musí byť žiadateľovi doručené.

Vzor odvolania proti rozhodnutiu úradu

Vec:         Odvolanie proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny č. XX zo dňa XX, IDXX

Dolupodpísaný meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, podávam týmto odvolanie proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v XX č. XX zo dňa XX, ktoré mi bolo doručené dňa XXXX. Svoje odvolanie odôvodňujem nasledovným.

Tu sa uvedú všetky dôvody, pre ktoré sa žiadateľ domnieva, že úrad rozhodol nesprávne – napr. v čase relevantnom pre  posúdenie ťažkého zdravotného postihnutia  som trpel viacerými zásadnými zdravotnými problémami – popíšte akými/ som odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nakoľko kvôli svojmu ochoreniu nedokážem využívať hromadnú prepravu – popísať, ako konkrétne ochorenie zasahuje do možnosti využívať hromadnú dopravu.

Dôkazy: Všetko, čo preukazuje tvrdenia žiadateľa – výsledky vyšetrení, lekárske posudky, prepúšťacie správy a pod.

II.

Na základe uvedeného žiadam, aby Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v XX zrušil rozhodnutie č. XX  zo dňa XX  a nahradil ho rozhodnutím, ktorým mi prizná peňažný príspevok/vyhovie mojej žiadosti o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím/parkovacieho preukazu.

V XX, dátum, podpis

SOCIÁLNE SLUŽBY

Ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím a nepriaznivým zdravotným stavom majú pomáhať aj sociálne služby zabezpečované obcami, mestami a vyššími územnými celkami. Takýmito sociálnymi službami určenými pre zdravotne postihnutých, chorých a starších obyvateľov sú rôzne zariadenia sociálnych služieb, opatrovanie v domácnosti, prepravná služba, požičiavanie pomôcok, ale aj zabezpečenie stravovania, prania a hygieny.

Zariadenia sociálnych služieb a opatrovateľská služba

Zariadenie podporovaného bývania je určené pre osoby od 16. rokov veku, ktoré sú schopné viesť samostatný život, ak sa im poskytuje pomoc a dohľad. Dohľad zahŕňa usmerňovanie a kontrolu pri starostlivosti o seba a domácnosť a vykonávaní sociálnych aktivít. Zariadenie podporovaného bývania tvoria samostatné byty, v jednom býva najviac šesť ľudí.

Špecializované zariadenie je určené priamo pre pacientov s konkrétnym ochorením (Parkinsonovou chorobou, Alzheimerovou chorobou, pervazívnou vývinovou poruchou, sklerózou multiplex, schizofréniou, demenciou, hluchoslepotou, AIDS alebo organickým psychosyndrómom ťažkého stupňa), ktorí sú odkázaní na pomoc inej osoby v rozsahu V. a VI. stupňa odkázanosti. Odkázanosť na sociálnu službu sa posudzuje rovnako ako odkázanosť na opatrovateľský príspevok.  V špecializovanom zariadení sa poskytuje pomoc, poradenstvo, rehabilitácia, ubytovanie a stravovanie.

V domove sociálnych služieb možno bývať do dovŕšenia dôchodkového veku. Po dovŕšení dôchodkového veku môže občan využívať služby zariadení pre seniorov (v minulosti nazývaných domovy dôchodcov).

Denný stacionár je určený na pobyt počas dňa. Klientom sa tu poskytuje stravovanie, zabezpečuje pracovná terapia a záujmová činnosť.

V zariadení opatrovateľskej služby sa poskytuje ubytovanie a starostlivosť osobe, ktorej nemožno poskytnúť opatrovateľskú službu v domácnosti.

Opatrovateľská služba sa poskytuje doma. Konkrétne úkony, ktoré má pracovník opatrovateľskej služby robiť, sú uvedené v zmluve o poskytovaní sociálnej služby, ktorú uzatvára poskytovateľ sociálnej služby a osoba, ktorej bude poskytovaná (príjemca služby).

Ako si vybaviť umiestnenie do zariadenia a opatrovateľskú službu 

Ak sa žiada o služby domova sociálnych služieb alebo denného stacionára, žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu sa podáva na úrade vyššieho územného celku. Ak sa žiada o umiestnenie do zariadenia pre seniorov, do zariadenia opatrovateľskej služby alebo o domácu opatrovateľskú službu, žiadosť sa podáva na obecnom (mestskom) úrade, v Bratislave na úrade príslušnej mestskej časti, v Košiciach na magistráte. Žiadosť podáva ten, komu bude služba poskytovaná, napr. ten, kto má byť umiestnený do zariadenia sociálnych služieb. Každá obec a vyšší územný celok má vlastné tlačivo žiadosti.

K vyplnenému a podpísanému tlačivu žiadosti je potrebné priložiť doklad od lekára potvrdzujúci, že žiadateľ má nepriaznivý zdravotný stav. Môže to byť lekársky nález, lekársky posudok, lekárske správy alebo výpis zo zdravotnej dokumentácie. Doklad od lekára nesmie byť starší ako šesť mesiacov. Na základe dokladu od ošetrujúceho lekára (všeobecného lekára alebo špecialistu) vypracuje lekár spolupracujúci s obcou alebo VÚC posudok, v ktorom určí mieru odkázanosti žiadateľa na sociálnu službu. Na poskytovanie domácej opatrovateľskej služby stačí II. stupeň odkázanosti, na umiestnenie do domova sociálnych služieb je potrebný stupeň V. a VI., na umiestnenie do zariadenia pre seniorov stupeň IV. až VI. Posúdenie je spravidla možné bez predvolania žiadateľa. Ak však žiadateľ na tom trvá, lekár je povinný predvolať ho na osobné posúdenie zdravotného stavu.

Na posudok lekára nadväzuje tzv. sociálny posudok sociálneho pracovníka obce obsahujúci presný zoznam úkonov sebaobsluhy, zoznam úkonov starostlivosti o domácnosť, zoznam základných sociálnych aktivít, pri ktorých je žiadateľ odkázaný na pomoc inej osoby, a ich rozsah vyjadrený predpokladaným rozsahom hodín. Posudzovanie žiadosti má trvať najviac 30 dní, vo veľmi zložitých prípadoch (najmä vtedy, keď sú potrebné ďalšie doklady týkajúce sa zdravotného stavu alebo príjmu) maximálne 60 dní. Výsledkom posudzovania je vydanie rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu.

Keď má žiadateľ rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu, môže si vybrať jej poskytovateľa. Sociálne služby poskytujú verejní a neverejní poskytovatelia. Verejnými poskytovateľmi sú obce, mestá (aj mestské časti), vyššie územné celky a nimi zriadené subjekty. Neverejnými poskytovateľmi sú domovy sociálnych služieb a ďalšie zariadenia, ako aj opatrovateľské služby založené súkromnými osobami, Slovenským Červeným krížom, cirkvami a inými zriaďovateľmi. Ak v zariadení, ktoré si žiadateľ vybral, nie je voľné miesto, je zaradený do evidencie žiadateľov. Evidencia (poradovník žiadateľov) má byť prístupná verejnosti, žiadateľ má mať možnosť vedieť, na akom mieste v poradí sa práve nachádza. V krízovej sociálnej situácii, ktorá vyžaduje intervenciu a okamžitú pomoc, by mu mala byť sociálna služba poskytnutá ihneď.

Poskytovateľ a príjemca spolu uzatvoria zmluvu o poskytovaní sociálnej služby. V zmluve sa uvedie aj výška úhrady za službu. Príjemca môže zmluvu vypovedať, a poskytovanie služby tak ukončiť.

 

Úhrada za pobyt v domove sociálnych služieb a za opatrovateľskú službu  

Za poskytovanie sociálnej služby sa platí úhrada. Prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom. Ak sociálnu službu poskytuje obec alebo VÚC, výška úhrady je stanovená vo všeobecne záväznom nariadení, ktoré musí byť prístupné verejnosti. V prípade, že sociálnu službu poskytuje „súkromník“, t. j.  neverejný subjekt, výška úhrady je stanovená v jeho cenníku.

Výška úhrady závisí aj od príjmu a majetku žiadateľa. Pri posudzovaní príjmu sa postupuje tak, že sa sčíta priemerný mesačný príjem žiadateľa o sociálnu službu (čistý príjem, invalidný dôchodok, starobný dôchodok) za predchádzajúci kalendárny mesiac pred začatím poskytovania služby s príjmom jeho manžela/manželky a nezaopatreného dieťaťa, ktoré s ním žije v domácnosti, a táto suma sa vydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa sčítavali. Výsledok sa považuje za príjem žiadateľa.

Prijímateľ sociálnej služby nemôže zostať po jej zaplatení úplne bez príjmu. Vždy mu z neho musí zostať určitá časť, určená podľa životného minima pre jednu dospelú osobu, a to 1,65 násobok sumy životného minima po zaplatení úhrady za opatrovateľskú službu, 25 % zo sumy životného minima po zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu, 60 % zo sumy životného minima po zaplatení úhrady za týždennú pobytovú sociálnu službu, 100 % zo sumy životného minima po zaplatení úhrady za denný pobyt v zariadení s poskytovaním stravovania a 1,65 násobok sumy životného minima, ak sa v zariadení stravovanie neposkytuje. Prijímateľ sociálnej služby nie je povinný platiť úhradu za sociálnu službu, ak jeho príjem je nižší alebo rovný sume, ktorá mu má zostať. Namiesto prijímateľa sú v takomto prípade povinní zaplatiť úhradu za sociálnu službu jeho plnoleté deti alebo rodičia, ak ich má.

Ďalšie sociálne služby

Okrem zariadení sociálnych služieb a opatrovateľskej služby môžu ľudia s nepriaznivým zdravotným stavom využívať aj ďalšie sociálne služby poskytované obcou, ako sú prepravná služba, požičiavanie pomôcok a podporné služby.

Prepravná služba (známa aj ako tzv. „sociálne taxi“) slúži na prepravu osôb s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaným na individuálnu prepravu podľa posudku úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj ľudí, ktorí sa kvôli svojmu zdravotnému stavu dočasne nedokážu dobre pohybovať (napríklad majú zlomenú nohu). Využiť ju teda môžu aj tí, ktorí inak nespĺňajú podmienky na poberanie príspevkov súvisiacich s prepravou od úradu práce.

Požičiavanie pomôcok zabezpečuje obec na preklenutie obdobia, keď si pacient vybavuje poskytnutie zdravotnej pomôcky v zdravotnej poisťovni alebo príspevok na zakúpenie pomôcky na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Takýmito pomôckami sú napríklad invalidné vozíky, chodúľky, toaletné stoličky, servírovacie stolíky, francúzske barle, vychádzkové palice, vaňová alebo sprchovacia stolička.

Podporné služby:

• denné centrum, v ktorom sa poskytuje sociálne poradenstvo a záujmová činnosť,
• jedáleň, ktorá môže zabezpečovať stravovanie aj prostredníctvom donášky stravy do domácnosti,
• práčovňa na pranie, žehlenie a údržbu bielizne a šatstva,
• stredisko osobnej hygieny, v ktorom je možné vykonávať nevyhnutnú základnú osobnú hygienu.

Tieto služby sa vybavujú podstatne jednoduchšie, pretože pri nich nie je potrebné osobitné posudzovanie odkázanosti. Na obecnom alebo mestskom úrade, v Bratislave na úrade príslušnej mestskej časti, v Košiciach na magistráte sa podá žiadosť o konkrétnu službu. K žiadosti sa priloží potvrdenie od lekára (všeobecného alebo špecialistu), že žiadateľ má nepriaznivý zdravotný stav. Ak bol žiadateľ úradom práce, sociálnych vecí a rodiny uznaný za zdravotne ťažko postihnutého, stačí, ak k žiadosti priloží toto rozhodnutie. Za poskytovanie prepravnej služby, stravovanie a donášku jedál sa platí úhrada, ktorú si stanoví obec. Informácie o výške úhrady, tlačivá žiadostí a konkrétne podmienky poskytovania týchto služieb v tej-ktorej obci sa poskytujú na obecnom úrade a sú zverejnené aj na webových stránkach obcí.

KÚPEĽNÁ LIEČBA  

Kúpeľná liečba musí byť indikovaná, čo znamená, že stav pacienta musí zodpovedať podmienkam uvedeným v Indikačnom zozname pre kúpeľnú starostlivosť.

Zdravotná poisťovňa hradí kúpeľnú liečbu pacientom s duševnými chorobami v týchto prípadoch:

Diagnóza	Indikácia	Kontraindikácia (nemožno uhradiť kúpeľnú starostlivosť)	Opakovanie starostlivosti
F40.00 – F48.9	Neurózy a iné nepsychotické reaktívne poruchy po intenzívnej systematickej psychiatrickej liečbe	Účelové reaktívne stavy	Najviac raz za 2 roky
F01.0 – F01.9 F02.0 – F02.8 F06.0 – F06.9 F43.0 – F43.9	Pseudoneurotické štádiá rozvíjajúcich sa organických psychosyndrómov po intenzívnej psychiatrickej liečbe	Pokojová alebo nočná dušnosť, klinické prejavy stázy vo veľkom obehu, malígna hypertenzia, stavy po mozgových príhodách s ťažkou poruchou hybnosti	Najviac raz za dva roky
F20.0 – F20.9 F21 F25.0 – F25.9 F31.0 – F31.9 F33.0 – F33.9	Psychózy symptomatické a endogénne okrem akútnej fázy, v dlhodobej remisii, schopné prispôsobenia kúpeľnému režimu	Bezprostredne po absolvovaní pobytu na psychiatrickom oddelení	Raz ročne (na základe návrhu psychiatra)

 

Kúpeľná liečba nemôže byť lekárom navrhnutá v prípade disociálneho správania, stavov vyžadujúcich si ústavné psychiatrické liečenie, samovražedných tendenciách, závislosti od návykových látok, pri rozvinutých stavoch demencie a poruchách vedomia. Okrem toho nemôže byť navrhnutá ani v prípade,  má pacient niektorú z  ťažkostí označovaných ako tzv. všeobecné kontraindikácie kúpeľnej starostlivosti. Sú nimi napríklad nebezpečenstvo embolizácie (upchávania cievy krvnou zrazeninou), fajčenie, aktívne ataky alebo fázy psychóz a duševné poruchy s asociálnymi prejavmi a zníženou možnosťou komunikácie, ťažké poruchy reči, inkontinenciu moču a stolice, nočné pomočovanie, nehojace sa kožné defekty akéhokoľvek pôvodu, hypertenzia nad 16 kPa diastolického tlaku (120 mmHg).

Poskytnutie kúpeľnej starostlivosti schvaľuje príslušná zdravotná poisťovňa na návrh lekára. Návrh na kúpeľnú starostlivosť vypíše lekár špecialista (psychiater)  alebo všeobecný lekár na základe nálezu lekára špecialistu.

K návrhu je potrebné priložiť  výsledky psychiatrického vyšetrenia s prehľadom doterajšieho priebehu liečenia a odporúčanou medikamentóznou liečbou. Pri pacientovi staršom ako 70 rokov je potrebné aj interné vyšetrenie. Výsledky vyšetrení nesmú byť staršie ako tri mesiace.  Vystavenie návrhu hradí v plnom rozsahu zdravotná poisťovňa. Pacient by mal návrh podpísať a na uľahčenie kontaktu so zdravotnou poisťovňou môže uviesť aj svoje telefónne číslo.

Poisťovňa návrh schváli, ak spĺňa zákonom definované požiadavky, teda ak je kúpeľná liečba indikovaná, návrh obsahuje všetky potrebné náležitosti a u pacienta sa nevyskytujú dôvody, pre ktoré lekár nemôže kúpeľnú liečbu navrhnúť. O návrhu má poisťovňa rozhodnúť do 30 dní od jeho doručenia.

Poisťovňa potom zašle schválený návrh priamo do kúpeľného zariadenia, s ktorým má uzatvorenú zmluvu na liečbu v danej indikácii. Zoznam zmluvných kúpeľných zariadení je zverejnený na webových stránkach jednotlivých poisťovní. Informácie o tom, s ktorými kúpeľmi má poisťovňa uzatvorenú zmluvu, poskytuje poisťovňa aj telefonicky alebo na svojich pobočkách. V prípade, že chce pacient absolvovať kúpeľnú liečbu v konkrétnych kúpeľoch, s ktorými má jeho poisťovňa uzatvorenú zmluvu, mal by to zdravotnej poisťovni oznámiť ešte pred schválením kúpeľnej liečby, napríklad uvedením názvu kúpeľov na hornom okraji návrhu alebo v podpísanom liste. Po schválení kúpeľnej liečby už pacient nemá možnosť zmeniť kúpele, ktoré mu boli poisťovňou určené.

Poisťovňa pošle pacientovi oznámenie o schválení kúpeľnej starostlivosti, kde je uvedený schválený počet dní kúpeľnej liečby a posledný možný nástupný termín. Presný termín nástupu na kúpeľnú liečbu si pacient dohodne priamo s kúpeľným zariadením.

Ak poisťovňa návrh neschváli, nie je možné sa proti tomu nijako odvolať. Návrh je však možné podať znovu, ak pacient spĺňa podmienky stanovené indikačným zoznamom.

Zdravotná poisťovňa hradí náklady na zdravotnú starostlivosť (procedúry) a náklady na ubytovanie a stravu. Pacient platí iba poplatok 1,70 € za každý deň pobytu, pričom prvý a posledný deň sa počíta ako jeden deň. Pacienti, ktorým bola priznaná dávka v hmotnej núdzi, platia tento poplatok iba za prvé tri dni pobytu. Od poplatku sú úplne oslobodení darcovia krvi, ktorí sú nositeľmi striebornej, zlatej a diamantovej Janského plakety.

Ubytovanie poisťovňa uhrádza v štandardných podmienkach – v dvojposteľovej izbe so spoločným sociálnym zariadením mimo izby. Pacient si s ubytovacím zariadením môže dohodnúť aj lepšie ubytovanie a/alebo stravu, rozdiel medzi jeho cenou a štandardom hradeným poisťovňou však bude platiť sám.

Všetci pacienti platia daň z ubytovania vo výške stanovenej mestom/obcou, v ktorom/ktorej sa kúpele nachádzajú. Ťažko zdravotne postihnutí občania môžu mať nárok na zníženie alebo odpustenie dane z ubytovania po predložení preukazu ŤZP. Daň z ubytovania vyberá každé mesto a obec samostatne, informáciu o tom, či v danom meste alebo obci takáto možnosť je, pacientovi poskytne kúpeľné zariadenie alebo obecný úrad.

Pacient so zdravotným postihnutím vyžadujúcim pomoc a sprevádzanie pri kúpeľnej liečbe môže požiadať poisťovňu o čiastočnú úhradu za sprievodcu. Takúto požiadavku je potrebné uviesť priamo v návrhu na kúpeľnú starostlivosť, pričom lekár, ktorý návrh vypĺňa, musí potrebu sprevádzania pacienta odôvodniť. V prípade schválenia čiastočnej úhrady za sprievodcu zdravotná poisťovňa uhrádza náklady na jeho pobyt vo výške 4,98 € za deň pobytu. Zvyšok ceny pobytu v kúpeľnom zariadení si sprievodca hradí sám.

Náklady spojené s dopravou do kúpeľného zariadenia a z kúpeľného zariadenia zdravotná poisťovňa poistencom neprepláca.

Maximálna dĺžka kúpeľného pobytu hradeného zdravotnou poisťovňou je 21 dní.

Akým spôsobom môžu príbuzní docieliť, aby sa ich blízky liečil

Nútená hospitalizácia

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti je založené na predpoklade, že pacient sa na základe dôkladného poučenia rozhodol liečiť sa určitým spôsobom, a toto rozhodnutie vyjadril formou informovaného súhlasu. Súhlas s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je základným predpokladom jej poskytovania.

Človeku, ktorý má plnú spôsobilosť na právne úkony, môže byť zdravotná starostlivosť bez jeho súhlasu poskytovaná iba vo výnimočných prípadoch. Jedným z nich je situácia, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Takúto osobu možno proti jej vôli hospitalizovať v zdravotníckom zariadení, a tým obmedziť jej osobnú slobodu. Fakt, že človek trpí diagnostikovanou duševnou poruchou nemôže byť za nijakých okolností jediným dôvodom na zbavenie slobody nútenou hospitalizáciou. Duševná porucha sama osebe nie je dostatočným dôvodom na nútenú hospitalizáciu, osoba musí súčasne bezprostredne a aktuálne ohrozovať samu seba alebo okolie, alebo musí reálne hroziť vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Neexistujú presné pravidlá, podľa ktorých by sme mohli pre všetky prípady vopred stanoviť, čo je a čo už nie je “bezprostredným a aktuálnym ohrozením“ alebo “hrozbou vážneho zhoršenia zdravotného stavu“. Vždy pôjde o konkrétny prípad. Osoba sa musí v konkrétnom čase, kedy sa o nútenom poskytnutí zdravotnej starostlivosti rozhoduje, preukázateľne “javiť“ ako duševne chorá, pričom duševná porucha musí byť takého stupňa, že si (na základe odborného posúdenia lekára) vyžaduje nútené obmedzenie jej osobnej slobody. V opačnom prípade by išlo o nezákonné obmedzenie osobnej slobody.

Pokiaľ pacient spĺňa podmienky “akútnosti“ zásahu, je záchrannou zdravotnou službou prevezený do zdravotníckeho zariadenia. Lekár zdravotníckeho zariadenia rozhodne o tom, či sú u pacienta dané dôvody na hospitalizáciu alebo nie.

Zdravotnícke zariadenie je povinné prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, ktorý rozhodne o zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti. O prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia musí súd rozhodnúť do piatich dní odkedy k hospitalizácii došlo. Následne súd rozhoduje o tom, či osoba môže byť ďalej držaná v zdravotníckom zariadení. V rámci tohto konania priberie do konania znalca. O prípustnosti držania v zariadení súd rozhodne do troch mesiacov. Pokiaľ hospitalizácia trvá dlhšie ako rok, súd jej dôvodnosť opätovne prehodnotí.

Pokiaľ pacient nie je v stave odôvodňujúcom nútenú hospitalizáciu, no potrebnú liečbu odmieta, príbuzný môže docieliť liečbu iba tým, že podá na súd návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Ak súd návrhu vyhovie, ustanoví osobe s duševnou poruchou opatrovníka. Opatrovník ako zákonný zástupca potom udelí zdravotníckemu zariadeniu informovaný súhlas s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Aj osoba nespôsobilá dať informovaný súhlas má právo podieľať na rozhodovaní v najväčšej miere, ktorú dovoľujú jej schopnosti. 

Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony

Právny úkon je právom dovolené a vôľou podmienené správanie, s ktorým sú spojené určité právne následky. Právnym úkonom je napríklad kúpa tovaru, uzatvorenie zmluvy o pôžičke, vyhotovenie závetu, uzatvorenie manželstva, podanie žiadosti na úrade, udelenie informovaného súhlasu s liečbou (poskytovaním zdravotnej starostlivosti).

Plnoletý človek je spôsobilý na právne úkony za predpokladu, že má plne rozvinuté rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, teda je schopný svoje konanie posúdiť a ovládať.

Občiansky zákonník umožňuje obmedziť spôsobilosť na právne úkony v prípade, ak osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov nie je schopná robiť niektoré právne úkony. V súčasnosti už nie je možné pozbaviť človeka spôsobilosti na všetky právne úkony, spôsobilosť možno iba obmedziť vo vzťahu ku konkrétnym právnym úkonom.

Nie je podstatné, o akú diagnózu duševnej poruchy v danom prípade ide, ale ako sa prejavuje v spôsobilosti konkrétnej osoby starať sa o vlastné záležitosti. V tejto súvislosti je dôležité klásť si otázky ako napr.: Dokáže človek porozumieť, čo je podstatou jeho ochorenia a aké sú možnosti jeho liečby? Chápe, aké dôsledky bude mať odmietnutie liečby? Vie sa rozhodnúť, ako si na daný mesiac rozdeliť peniaze a čo si môže za ne kúpiť? Chápe, čo znamená účasť vo voľbách a vie sa rozhodnúť, koho pôjde voliť? Vie sa rozhodnúť, že chce so svojou milou/svojím milým žiť v partnerskom zväzku a má možnosť uzatvoriť manželstvo?

Spájanie určitej duševnej poruchy s nespôsobilosťou na právne úkony nemožno informovane odôvodniť. Aj taká závažná choroba akou je schizofrénia, nezasahuje rozpoznávacie a ovládacie schopnosti každého pacienta rovnako. Duševná porucha nesmie byť krátkodobá, čo však neznamená, že musí byť nevyliečiteľná.

Jediným prípustným dôvodom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je ochrana osoby, o ktorú ide, pred závažnou ujmou, a aj to iba v prípade, ak miernejšie opatrenia nie sú postačujúce.

Konanie pred súdom

Spôsobilosť na právne úkony môže byť obmedzená iba rozhodnutím súdu. V rozsudku súd určí rozsah obmedzenia. Súd môže obmedziť spôsobilosť iba na tie právne úkony, pri ktorých má na základe dokazovania za preukázané, že možnosť ďalej tieto úkony realizovať, by osobu závažne ohrozovala. Preto by sa príbuzný (navrhovateľ) mal pokúsiť v návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony aj počas súdneho konania čo najlepšie vyargumentovať z akých dôvodov je liečba, ktorú pacient odmieta, v jeho najlepšom záujme a prečo mu bez liečby hrozí závažná ujma.

Súdne konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sa začína na návrh. Návrh sa podáva na okresný súd, v ktorého obvode má bydlisko ten, o koho spôsobilosti sa koná. Na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR www.justice.gov.sk v odkaze Súdy a rozhodnutia je vyhľadávač súdov, v ktorom si možno nájsť súd aj s jeho adresou.

Návrh na súd môže podať:

1. Blízka osoba. Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu (napr. životní partneri, ktorí nie sú zosobášení).
2. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti (zdravotnícke zariadenie).
3. Poskytovateľ sociálnych služieb (napr. zariadenie sociálnych služieb).
4. Ten, kto má na veci právny záujem – hocijaká osoba schopná preukázať, že má dôležité dôvody, pre ktoré je jej záujmom, aby súd rozhodol o spôsobilosti konkrétneho človeka.
5. Ten, o koho spôsobilosti sa má konať – človek trpiaci duševnou poruchou môže podať návrh na obmedzenie vlastnej spôsobilosti na právne úkony (napr. ak sa obáva, že by uzatvoril nevýhodnú zmluvu alebo urobil iný neuvážený čin), tento človek tiež môže podať návrh na navrátenie spôsobilosti na právne úkony, ak mu boli v minulosti obmedzené.

Ten, o spôsobilosť ktorého ide, má v konaní vždy plnú procesnú spôsobilosť. Môže súdu predkladať písomné vyjadrenia, nahliadať do spisu, byť upovedomený o nariadenom pojednávaní, žiadať, aby mu na pojednávaní bolo udelené slovo.

Posúdenie existencie duševnej poruchy a jej vplyvu na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti je medicínskou otázkou. Preto súd do konania ustanoví znalca (spravidla z odvetvia psychiatria), ktorý vypracuje  znalecký posudok. Súd je povinný skúmať úplnosť a presvedčivosť znaleckého posudku vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo, vrátane tvrdení účastníkov. Na návrh znalca môže súd nariadiť, aby osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, bola najviac na štyri týždne umiestnená v ústavnom zdravotníckom zariadení, ak je to nevyhnutné na vyšetrenie jej zdravotného stavu.

Ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka. Rozsudok musí byť doručený  aj osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná. Trovy dokazovania (napr. náklady na vypracovanie znaleckého posudku) platí štát.

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd neúplne alebo nesprávne zistil skutočný stav veci. V odvolaní je možné uviesť nové tvrdenia a dôkazy, ktoré v konaní ešte neboli známe. Ak proti rozsudku nebolo podané odvolanie, stane sa právoplatným.

Právoplatný rozsudok je záväzný nielen pre účastníkov, pre všetky orgány, ale úplne pre každého. Rozhodnutie súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony nepripúšťa dôkaz o opaku, teda nie je možné tvrdiť, že v čase uskutočnenia úkonu bola osoba na daný úkon spôsobilá. Ak bola osobe obmedzená spôsobilosť na určitý právny úkon, napríklad na uzatvorenie zmluvy o pôžičke a takýto úkon by sa pokúsila realizovať (podpísala by zmluvu), úkon je neplatný. Súd zabezpečí uloženie rozsudku o spôsobilosti na právne úkony v Notárskom centrálnom registri listín.

Návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony – VZOR

 Okresný súd XX

adresa

Navrhovateľ: meno a priezvisko, trvalý pobyt, dátum narodenia

NÁVRH NA OBMEDZENIE SPÔSOBILOSTI NA PRÁVNE ÚKONY

podľa § 231 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v spojení s § 10 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník

I.

Návrhom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sa domáham, aby súd rozhodol o obmedzení spôsobilosti na právne úkony mojej matky – meno a priezvisko, trvalý pobyt, dátum narodenia.

Matke bol v marci 2001 diagnostikovaná Alzheimerova choroba so stareckou demenciou. Ochorenie má progresívny charakter a nie je v súčasnosti liečiteľné. V matkinom prípade ochorenie postupuje rapídne rýchlo. Je miestne a časovo dezorientovaná, nespoznáva ani najbližších príbuzných, musí byť trvale sprevádzaná aspoň jednou dospelou osobou. Svoje ochorenie si neuvedomuje a nepripúšťa, v dôsledku čoho nie je schopná robiť informované rozhodnutia o svojom zdravotnom stave. Odmieta navštíviť lekára, odmieta dať sa vyšetriť lekárom privolaným do domácnosti, odmieta užiť lieky. Nie je schopná záujmu o rodinu, spoločenský život, politickú situáciu. Neuvedomuje si ani hodnotu peňazí, ak nejaké peniaze má, vyhodí ich z okna. Uteká z domu, nastupuje do náhodne vybraných dopravných prostriedkov, blúdi po okolí, okoloidúcim sa sťažuje, že ju týrame, prosí ich, aby ju prišli zachrániť, že na nich za odmenu prepíše dom. S matkou žijem v spoločnej domácnosti. Všetky veci dennej potreby jej zabezpečujem ja, starám sa o jej výživu a opateru. Celodenná starostlivosť o matku je mimoriadne fyzicky a psychicky náročná. Pokúšal som sa docieliť, aby aspoň časť dňa trávila v špecializovanom zariadení pre pacientov s Alzheimerovou chorobou, no odmietla v ňom zostať.

Navrhované dôkazy:

• Lekárska správa MUDr. XX zo dňa XY
• Svedecká výpoveď susedy XX

II.

Na základe vyššie uvedených skutočností navrhujem, aby súd vydal tento

rozsudok:

Okresný súd týmto obmedzuje spôsobilosť na právne úkony meno a priezvisko, trvalý pobyt, dátum narodenia tak, že nie je spôsobilá že nie je spôsobilá na právne úkony,  predmetom ktorých sú nehnuteľnosti, finančné záväzky a dispozícia s finančnou hotovosťou prevyšujúcou celkovo sumu 20 EUR mesačne, na právne úkony vo vzťahu k štátnym, správnym a samosprávnym orgánom, poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, poskytovateľom sociálnych služieb a na právne úkony smerujúce k zmene jej bydliska a k zúženiu jej hnuteľného majetku.

Súd ustanovuje osobe XX opatrovníka – meno a priezvisko navrhovateľa, trvalý pobyt, dátum narodenia.

Súd vymedzuje rozsah práv a povinností opatrovníkovi tak, že tento je povinný a oprávnený  vykonávať všetky úkony samostatne, a to najmä  osobu XX zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Na nakladanie s majetkom nad rámec bežných vecí je potrebné schválenie súdu.

V XX dňa XY, podpis

Dvojmo s prílohami podľa textu