Ako študenti sme asi všetci mali nejakú predstavu o práci psychiatra či psychológa, o liečbe pacienta s psychickými ťažkosťami. Mali sme predstavu o tom, že pacient, ktorý má nejaké trápenie, príde a zaklope na dvere ambulancie. Zaklope a bude ochotne hovoriť o svojom probléme, požiada o pomoc. Ako sme však začínali pracovať, uvedomili sme si, že na dvere odborníka zaklope len minimum ľudí. Ľudia, ktorí sa k psychiatrovi dostanú nedobrovoľne, o svojich problémoch väčšinou hovoria s neochotou a nedôverou. Veľmi málo ľudí vôbec má vedomosť, kam zaklopať. Niektorí klopú o päť minút dvanásť. Niektorí nezaklopú nikdy. Očakávania ľudí sú stále plné predsudkov, ktoré im v tom bránia.

Tu začína príbeh nespokojných no more stigmákov. Jednoducho povedané, všetkým nám predstava verejnosti o stredovekých spôsoboch liečby a prístupoch v psychiatrii prekáža.

A tak zopár náhodných stretnutí mladých nadšencov -lekárov a psychológov- viedlo k vzniku organizácie, ktorej nie je ľahostajné, akú povesť má psychiatria. Zistili sme, že nás všetkých spája potreba robiť niečo viac, podeliť sa o vedomosti a podať slovenskej spoločnosti relevantné informácie z oblasti duševného zdravia. Začali sme sa zhovárať o tom, ako dopomôcť, aby ľudia na naše dvere klopali častejšie a radi. Organizovali sme prvú besedu, ktorej sme dali názov Beseda o duševnom zdraví. Nevedeli sme, čo očakávať, ako budú ľudia reagovať a či vôbec nejakí prídu. Na naše prekvapenie sa kapacita priestorov naplnila a ľudia boli zvedaví. Bol dátum 10.10.2017 -Svetový deň duševného zdravia a tento deň nás motivoval v práci pokračovať. Dozvedeli sme sa, že ľudia častokrát nerozumejú základným pojmom. Psychiater, psychológ, depresia…tak sme začali od základov.

Besedy organizujeme v rôznych krajoch Slovenska, na rôzne témy. Nebojíme sa ani diskutovať 🙂

Prelomovou udalosťou pre nás všetkých bol festival Pohoda v roku 2018, počas ktorého sme si uvedomili, že aj napriek negatívnym mýtom o duševných poruchách, o psychiatrii a v podstate celej zdravotnej starostlivosti v oblasti duševného zdravia, sa ľudia nebáli navštíviť náš stan pod názvom Stanica duševnej pohody, pýtať sa a nechať mýty v krajine fantázie. Dvere boli stále otvorené, či pre človeka, ktorý sa chcel zúčastniť otvorenej diskusie alebo niekoho, koho priviedla osobná skúsenosť s psychickým strádaním, o ktorom rozprávali otvorene  a bez ostychu. Nebáli sa požiadať o odbornú pomoc, ak ju potrebovali, bez potreby klopania. A možno tomu dopomohol aj fakt, že ich nečakali biele plášte v sterilných priestoroch, ale obyčajní ľudia ochotní otvorene diskutovať v pohodovo zariadenej „obývačke“, kde sa hemžilo množstvo úplne normálnych ľudí. Možno aj to je cesta, ako nás a našu prácu priblížiť ľuďom.

Je známe, že stigmatizácia vzniká najmä z pocitov ohrozenia a odlišnosti. Človeku je prirodzené mať obavy z neznámeho. Povedomie populácie o súčasnej problematike psychických porúch je stále relatívne malé, respektíve je vo veľkej miere ovplyvňované stereotypmi a vplyvom médií. Pokiaľ totiž vnímame skupinu ľudí len podľa ich odlišnosti, zdá sa nám byť viac cudzia a vyvoláva v nás pocity ohrozenia. Tam vonku je stále množstvo ľudí, ktorí sa boja zaklopať, ktorí stoja predo dvermi a prestupujú z nohy na nohu. Chceme spolu s vami hovoriť o problematike psychických porúch otvorene, ľudskou rečou…rečou, ktorá môže niekomu pomôcť vstúpiť do dverí odborníka včas.

Vaši No more stigma.